Časovanie slovesa dīcō (Latinčina)
dīcōto say, to tellnepravidelný
Praesēnsprítomný čas
Deje prebiehajúce teraz alebo zvyčajne.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīcō | |
| tū | dīcis | |
| is/ea/id | dīcit | |
| nōs | dīcimus | |
| vōs | dīcitis | |
| eī/eae/ea | dīcunt |
Imperfectumnedokonavý minulý čas
Trvajúce alebo zvyčajné deje v minulosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīcēbam | |
| tū | dīcēbās | |
| is/ea/id | dīcēbat | |
| nōs | dīcēbāmus | |
| vōs | dīcēbātis | |
| eī/eae/ea | dīcēbant |
Futūrum Ibudúci čas
Deje, ktoré sa stanú.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dicam | |
| tū | dicēs | |
| is/ea/id | dicet | |
| nōs | dicēmus | |
| vōs | dicētis | |
| eī/eae/ea | dicent |
Perfectumpredprítomný čas
Minulé deje so vzťahom k prítomnosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīxī | |
| tū | dīxistī | |
| is/ea/id | dīxit | |
| nōs | dīximus | |
| vōs | dīxistis | |
| eī/eae/ea | dīxērunt |
Plūsquamperfectumpredminulý čas
Deje ukončené pred iným minulým dejom.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīxeram | |
| tū | dīxerās | |
| is/ea/id | dīxerat | |
| nōs | dīxerāmus | |
| vōs | dīxerātis | |
| eī/eae/ea | dīxerant |
Futūrum Perfectumpredbudúci čas
Deje ukončené do budúceho okamihu.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīxerō | |
| tū | dīxeris | |
| is/ea/id | dīxerit | |
| nōs | dīxerimus | |
| vōs | dīxeritis | |
| eī/eae/ea | dīxerint |
Subiūnctīvus Praesēnsprítomný spojovací spôsob
Želania, pochybnosti a možnosti v prítomnosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīcam | |
| tū | dīcās | |
| is/ea/id | dīcat | |
| nōs | dīcāmus | |
| vōs | dīcātis | |
| eī/eae/ea | dīcant |
Subiūnctīvus Imperfectumminulý spojovací spôsob
Hypotetické alebo neskutočné situácie v minulosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīcerem | |
| tū | dīcerēs | |
| is/ea/id | dīceret | |
| nōs | dīcerēmus | |
| vōs | dīcerētis | |
| eī/eae/ea | dīcerent |
Subiūnctīvus Perfectumdokonavý spojovací spôsob
Ukončené hypotetické deje.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | dīxerim | |
| tū | dīxeris | |
| is/ea/id | dīxerit | |
| nōs | dīxerimus | |
| vōs | dīxeritis | |
| eī/eae/ea | dīxerint |
Imperātīvusrozkazovací spôsob
Rozkazy a prosby.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| tū | dīc | |
| nōs | dīcāmus | |
| vōs | dīcite |
dīcō — časté otázky
Je dīcō pravidelné sloveso?
Nie — dīcō je nepravidelné sloveso (Latinčina), takže niektoré tvary sa neriadia bežnými koncovkami.
Čo znamená dīcō?
dīcō je sloveso (Latinčina) s významom „to say, to tell“.