Časovanie slovesa vocare (Latinčina)
vocareto call, to summonpravidelný
Praesēnsprítomný čas
Deje prebiehajúce teraz alebo zvyčajne.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | voco | |
| tū | vocas | |
| is/ea/id | vocat | |
| nōs | vocamus | |
| vōs | vocatis | |
| eī/eae/ea | vocant |
Imperfectumnedokonavý minulý čas
Trvajúce alebo zvyčajné deje v minulosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocabam | |
| tū | vocabas | |
| is/ea/id | vocabat | |
| nōs | vocabamus | |
| vōs | vocabatis | |
| eī/eae/ea | vocabant |
Futūrum Ibudúci čas
Deje, ktoré sa stanú.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocabo | |
| tū | vocabis | |
| is/ea/id | vocabit | |
| nōs | vocabimus | |
| vōs | vocabitis | |
| eī/eae/ea | vocabunt |
Perfectumpredprítomný čas
Minulé deje so vzťahom k prítomnosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocavi | |
| tū | vocavisti | |
| is/ea/id | vocavit | |
| nōs | vocavimus | |
| vōs | vocavistis | |
| eī/eae/ea | vocaverunt |
Plūsquamperfectumpredminulý čas
Deje ukončené pred iným minulým dejom.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocaveram | |
| tū | vocaveras | |
| is/ea/id | vocaverat | |
| nōs | vocaveramus | |
| vōs | vocaveratis | |
| eī/eae/ea | vocaverant |
Futūrum Perfectumpredbudúci čas
Deje ukončené do budúceho okamihu.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocavero | |
| tū | vocaveris | |
| is/ea/id | vocaverit | |
| nōs | vocaverimus | |
| vōs | vocaveritis | |
| eī/eae/ea | vocaverint |
Subiūnctīvus Praesēnsprítomný spojovací spôsob
Želania, pochybnosti a možnosti v prítomnosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocem | |
| tū | voces | |
| is/ea/id | vocet | |
| nōs | vocemus | |
| vōs | vocetis | |
| eī/eae/ea | vocent |
Subiūnctīvus Imperfectumminulý spojovací spôsob
Hypotetické alebo neskutočné situácie v minulosti.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocarem | |
| tū | vocares | |
| is/ea/id | vocaret | |
| nōs | vocaremus | |
| vōs | vocaretis | |
| eī/eae/ea | vocarent |
Subiūnctīvus Perfectumdokonavý spojovací spôsob
Ukončené hypotetické deje.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| ego | vocaverim | |
| tū | vocaveris | |
| is/ea/id | vocaverit | |
| nōs | vocaverimus | |
| vōs | vocaveritis | |
| eī/eae/ea | vocaverint |
Imperātīvusrozkazovací spôsob
Rozkazy a prosby.
| Osoba | Časovanie | |
|---|---|---|
| tū | voca | |
| vōs | vocate |
vocare — časté otázky
Je vocare pravidelné sloveso?
Áno — vocare je pravidelné sloveso (Latinčina) a riadi sa bežnými koncovkami svojej skupiny.
Čo znamená vocare?
vocare je sloveso (Latinčina) s významom „to call, to summon“.